Obec

Obec Rudná leží v západnej časti Rožňavskej kotliny. Vznik obce je úzko spätý so vznikom ťažby rúd v tzv. baníckom regióne Gemer. Územie obce bolo súčasťou Brzotinského panstva, ktoré dostal ako donáciu v roku 1243 Detrich Szár z rodu Ákošovcov. Od jeho potomkov potom po roku 1290 sa dostalo do vlastníctva comesa Batiza (predok Mariássyovcov). Rožňavskú časť panstva v roku 1291 kráľ daroval ostrihomskému arcibiskupovi. V tejto donačnej listine z roku 1291 sa prvý krát písomne spomína obec Rudná vo forme Rodna. V priebehu dejín sa názov obce nemenil:

• 1327 Rudna
• 1920 Rudník
• 1927 Rudná, maď. Rudna, Rozsnyórudna. 

Majitelia tzv. baníckeho regiónu, z Akošovcov pochádzajúce rody Bebekovcov a Csetnekiovcov v plodnom súťažení s Mariássovcami sa snažili o najväčší rozvoj baníctva. Vlastne z ich snaženia vznikla i obec Rudná ako banícka usadlosť, o čom presvedčivo svedčí i názov obce. Ťažilo sa tu zlato, striebro, v novoveku železo. Počas tureckej okupácie v 16. storočí obec ťažko postihol nájazd keď veľa mužov odvliekli a zvýšili obci dane z 30 na 80 forintov. Obyvateľstvo všetky priania tureckých nájazdníkov splnilo, aby oslobodilo zajatcov, ale mnoho z nich riešilo neznesiteľné ťarchy útekom z obce. 

Nakoľko od začiatku vzniku obce sa jednalo o banícku usadlosť, obyvatelia mali určité výsady. Voľne mohli užívať lesy, rybárčiť v potokoch, mohli chovať prasatá a sliepky a držať ťažné voly, variť pivo z jačmeňa. Taktiež k výsadám baníckych miest a obcí patrilo aj právo voľby vlastného richtára, právo voľného sťahovania sa, voľba duchovného podľa vlastných zvyklostí. V podstate tieto práva podnietili aj rozvoj administratívnych úkonov na určitej úrovni v baníckych obciach už pomerne skoro. Svedčí o tom aj historická pečať obce Rudná zo 17. storočia.

Z hľadiska návrhu erbu obce má významnú úlohu historická pečať obce ako heraldický východiskový prameň. Preto je na mieste pár riadkov o význame pečatí. Jediným prostriedkom overenia platnosti úradných listín v stredoveku je pečať. Príčina je jednoduchá, v dobe keď vedúci spoločnosti znalosť písania prepustili len pre jedinú vrstvu: pre klérus a niekedy dokonca túto znalosť pokladali aj za niečo podradné ani to nemohlo byť inak. Nič nebolo ľahšie, ako pečaťou označiť listinu a takto ju obrazom dobre vnímateľným overiť. Potom nebolo potrebné, aby vyhotovateľ, alebo ten pre koho vyhotovili listinu vedel čo i len sa podpisovať. Tento stav, čo privodil v počiatkoch nutnosť, účelnosť a zvyk neskôr zakotvili v zákonoch. Keď v XV. Storočí sa relatívne rozšírila znalosť písania pečiatka si zachovala svoje jedinečné postavenie. Aj keď sa postupne objavuje pod odtlačkom pečate aj podpis – odtlačok pečate overuje listinu a podpis slúži ako zvýšená záruka na sľuby dané v listine. Samozrejme forma a obsah pečatí v priebehu vekov sa tiež menila. Nárastom počtu listín súvisiacich s tým, že už aj menej dôležité úradné veci sa dávali na papier – vzhľadom na dostupnosť papierového média – pečate sa postupne začali používať i v nižších administratívnych úrovniach t. j. aj v obciach. V tom spočíva veľký význam obecných pečatí ako heraldického zdroja pre návrh obecných erbov. Najstaršia známa historická pečať obce je zo 17. storočia a je datovaná rokom 1643 a pochádza z Maďarského štátneho archívu (MOL Budapešť). Bohatá banícka činnosť v obci je už takpovediac minulosťou. Je však dobré, že banícke tradície a duch baníctva ešte stále žije v našich ľuďoch. Našim želaním by bolo tieto tradície naďalej uchovávať a odovzdať ich pre ďalšie generácie. 

Pôvodní obyvatelia obce boli baníci, ktorí si ťažkou baníckou robotou zarábali na svoje živobytie. Prvý záznam o obyvateľoch v osadlosti pochádza z roku 1427, kedy sa eviduje 17 obydlí. Počet obyvateľov veľmi pomaly narastá, ale vpád turkov v 16. storočí tento nárast do značnej miery ovplyvní a obyvateľstvo pre neznesiteľné ťarchy rieši svoje rozpoloženie útekom do severnejšie položených krajov. Po vytlačení turkov z krajiny počet obyvateľov rýchlo rastie a už v r. 1773 popri baníckych rodinách tu žije už 28 gazdovských rodín a 10 želiarskych rodín. V r. 1828 sa v obci eviduje 61 domov a 515 obyvateľov, v r. 1900 je to 483 obyvateľov, v r. 1910 už 670 obyvateľov, v r. 1930 je to 730 obyvateľov, v r. 1965 je 995, v r. 2001 po sčítaní ľudu v máji, 760 obyvateľov s počtom domov 297, z toho je obývaných 254 domov. V roku 2011 bolo vykonané sčítanie obyvateľov, bytov a domov a podľa zverejnených výsledkov bolo v obci trvalo bývajúcich obyvateľov 745, z toho podľa materinského jazyka 353 Slovákov, 338 Maďarov, 7 Rómov, 2 Česi a 49 nezistení. 

Na poste starostu obce sú prvé záznamy od r. 1875 a do mája 1945 sú v tejto funkcii zaznamenané tieto mená: Doboš Ondrej st., Kiss Ľudovít, Keszi Štefan, Burdiga Jozef, Csapó Ondrej, Keszi Ondrej, Doboš Štefan, Doboš Ján, Burkovsky Jozef, Doboš Ľudovít, Szóllós Jozef, Gáll Ľudovít a Kerekeš Ľudovít.

Od mája 1945 boli vo funkciách predsedu MNV títo občania: Dezider Fuleky, Ondrej Burdiga, Imrich Kurian, František Gonos, Štefan Cirbus, Ondrej Kerekeš st., Ferdinand Mócik, Zoltán Matejko, Szabadoš Ladislav, Mária Vanyová a od roku 1989 Szóllós Alexander, ktorý sa po prvých voľbách do miestnej samosprávy v r. 1990 stáva starostom obce. Od roku 1992 do roku 2006 bol starostom obce Ing. Tibor Oravec, v rokoch 2006-2018 Július Kerekes a následne v období rokov 2018-2022 bola starostkou obce Mgr. Henrieta Horváthová. Vo voľbách v r. 2022 bola za starostku obce zvolená Ildikó Iglaiová.

V obci pôsobí viacero spoločenských organizácií:

Zbor dobrovoľnej požiarnej ochrany vznikol v r. 1929, kde vo vedúcich funkciách pôsobili Jozef Burkovský, Ľudovít Doboš, Ladislav Burdiga st., Dezider Fuleky, Alexander Koteles, Ondrej Kerekeš st., Arpád Kerekeš, Gotthard Ján a Ing. Ladislav Burdiga. V súčasnosti pôsobia vo vedení DHZ Csaba Ádám a Ladislav Polák. Terajšia požiarna zbrojnica bola stavaná v rokoch 1956-1960 v akcii Z. Zbor má 32 členov a obec je hrdá na ich prácu v pripravenosti na zásah a čo je potešiteľné, nastupujú mladí členovia, ktorí budú preberať štafetu po starších.
Živena, neskôr Slovanský zväz žien, vzniká v r. 1946, prvou predsedníčkou bola Priška Gyuréková.

Československý červený kríž svoju činnosť začína v r. 1948 pod vedením Jozefíny Kerekešovej a pôsobí i dnes.
Vznik Csemadoku datujeme v r. 1948 a prvým predsedom sa stáva Ľudovít Szabadoš. Organizácia pôsobí do dnes a najväčšie úspechy zaznamenáva v 70. tich a 80. tich rokoch

Socialistický zväz mládeže vznikol v r. 1955 a prvým predsedom bol Pavol Vaňo.
Zväz protifašistických bojovníkov vzniká v .r 1959 s 24 členmi a predsedom sa stáva Ľudovít Nagy. Pôsobí do dnes i keď už s málo členmi.
V roku 1952 vzniká Telovýchovná jednota a jej prvým predsedom je Dezider Oravec
V roku 1962 zakladá 24 telesne postihnutých občanov v obci organizáciu Zväz invalidov, kde predsedom je dlhé roky Fibi Rudolf. Toho času organizácia nefunguje.

V roku 1975 vznikol Zbor pre občianske záležitosti pri MNV. Predsedníčkou bola zvolená Blanka Kurianová a od roku 1989 je predsedníčkou Helena Kerekešová. ZPOZ i doteraz veľmi úspešne pôsobí.
V roku 2014 bola založená Jednota dôchodcov Slovenska v Rudnej, ktorá má vyše 90 členov. Niekoľko členov JDS založililo spevokol Modré fialky.

Obec v oblasti kultúry vykazuje veľmi pekné úspechy najmä po roku 1945, a to v divadelníctve, keď v roku 1947 bolo odohraných 47 predstavení, naposledy v r. 1992 s titulom Csárdás lánya. Od roku 1940 účinkovalo v obci veľa hudobníkov a známe boli hudobné skupiny: Júliusa Breznaiho, Jána Paličku, Ondreja Pardona st., Ladislava Pardona, Kolomana Kóňu, Petra Kerekeša, Alexandra Cirbusa, Zoltána Doboša a Zsolta Kissa. V roku 1957 vzniká prvý 40 členný spevokol pod vedením Imricha Mikuša a v roku 1972 vzniká 24 členný ženský spevokol, ktorý sa v roku 1976 rozširuje o 13 mužov na 37 členov a tento viedla Jolana Renčoková. 

V oblasti telovýchovy a športu, najmä futbalu sa začína dariť začiatkom 50.tich rokov a vo vedení telovýchovnej jednoty zaznamenávame tieto mená: Dezider Oravec, Ján Krbavec, Nagy Ernest, Gáll Zoltán, Imrich Kurian a Ivan Demény. Futbalisti hrali okresnú súťaž striedavo v 1. a 2. triede.