Baňa Strapatej slečny - Slečny Kľúčiarky

Banské legendy mimo známeho permoníka spomínajú aj Slečnu kľúčiarku, ktorej kľúč otvára chodby vedúce ku podzemným klenotom. Každý baník sa snažil získať pozornosť Slečny kľúčiarky, lebo bez jej pomoci by sa z podzemia dala fárať len hlušina.

Neďaleko našej obce v smere na Rakovnicu sa nachádza už spomínaná baňa Strapatej slečny kľúčiarky. Legenda vraví, že práve kvôli veľkej vzdialenosti, chudobná rudnianska slobodná mamička, ktorú v dedine nazývali Strapatá slečna, si vybrala tento priestor na pochovanie svojho mŕtvonarodeného dieťatka. Celá oblasť sa považovala za zakliatu, lebo od hrobu bolo každú noc počuť detský plač. To práve ono plakalo a prosilo sa na svet. K vystupňovaniu strachu prispela aj samotná Strapatá slečna, ktorá sa po smrti vrátila ku svojmu dieťatku a v noci jemným hladkaním zvádzala okoloidúcich mužov, z ktorých chcela niektorého prilákať ako otecka do svojej neúplnej rodiny.

Výpovede niektorých mužov v dedine vravia, že "buďte rád, že ste osobne nezažili hladkanie strapatej "Kišasoňky"!

Rudnianski baníci pri otváraní štôlne o strapatej slečne už určite niečo počuli. Počas výkopových prác pri otváraní bane narazili na väčšie množstvo pozostatkov malých detí. Bolo úplne jasné, že jedna rodička nemohla pochovať toľko novorodeniatok. Priestor museli využívať viacerí na pochovávanie nechcených, mŕtvo narodených alebo ešte nepokrstených detí. Podľa tvrdenia naších starých otcov, za našou dedinou stále strašilo. Celú noc sa ozýval detský plač. Písal sa koniec 19. storočia, kedy materialistické názory už nepatrili medzi známy pojem.